Nočné dojčenie: Neodstavujte! Skúste naučiť Vaše dieťa spávať.

Možno ste počuli od Vašej mamy, že po polroku by Vaše bábätko malo v noci pekne spinkať, lebo nočné dojčenia nepotrebuje. A možno niektorá Vaša kamarátka si myslí, že pre dojčenie treba obetovať všetko, aj rozbitý nočný spánok. Sami však určite cítite, že 8 dojčení za noc v druhom polroku nie je v poriadku. Kde je teda pravda? Tento článok Vám pomôže nájsť odpoveď.

Rôzne názory

Zástancovia režimu a nerozbitého nočného spánku od útleho veku tvrdia, že mnohé bábätká dokážu prespať noc bez dojčenia (povedzme od 23:00 do 7:00) už okolo 3 mesiacov a v 6 mesiaoch by všetky mali spať 12 hodín v kuse, lebo nočné dojčenia viac nepotrebujú. Naopak zástancovia dojčenia na požiadanie a tzv. „attachment parenting“ tvrdia, že dieťa potrebuje Vašu pozornosť aj v noci, ak už nie z nutričného hladiska, tak aspoň z citového. Proti obom týmto tvrdeniam však existuje námietka: Môže si každá matka exkluzívne dojčeného bábätka udržať dostatočnú tvorbu mlieka, ak má 12 hodín prestávku? A na druhej strane – je Vaša pozornosť to, čo Vaše dieťa uprostred noci naozaj potrebuje, alebo je to neprerušený občerstvujúci spánok? Ako sa zdá, pravda bude kdesi uprostred.

Dôležité fakty

Najnovší výskum o skladovacej kapacite prsníkov nám dáva dobrú predstavu, koľko dojčení bábätká staršie ako 4 mesiace potrebujú. Ženy s veľmi malou skladovacou kapacitou produkujú dostatok mlieka ak sú prsníky poriadne vyprázdnené 7 krát denne, ženám s extrémne veľkou kapacitou stači dojčiť 4 krát. Väčšina z nás teda potrebuje dočiť 5-7 krát z oboch strán. Tieto dojčenia tiež musia byť rozumne rozložené, aby sa medzi dojčeniami stačilo mlieko vytvárať a prsníky sa po dlhej prestávke nepreplnili. Takže napriek tomu, že zdravé bábätká sú schopné v druhom polroku prespať noc, mnohé potrebujú 1-2 nočné dojčenia, aby si udržali dostatok mliečka.

Výskum ohľadne spánku potvrdzuje ako príroda tieto veci krásne zosúladila. Medzi 4-6 mesiacom sa vyvinú spánkové cykly a aj nočný spánok, ktorý sa podobá na spánok dospelého človeka. Bábätko (rovnako ako dospelý človek) sa asi 8-10 krát za noc čiastočne preberie, aby sa pomrvilo a skontrolovalo, či je všetko v poriadku. Za normálnych okolností len asi 2 z týchto prebudení sú úplné.

Vaše bábätko sa úplne preberie 2 krát za noc a ak je to potrebné môžete ho nakŕmiť bez toho, aby ste spôsobili problém. Ak ho však dojčíte viac krát, čiastočné prebudenia budú nahradené úplnými a zdravý nočný spánok sa rozbije. A dôsledky? Unavená mama, mrzuté dieťa a seriózny spánkový problém...

Ako vznikne neprimerané nočné dojčenie

Najrozšíreniejšia teória ohľadne nepriméraného nočného dojčenia je teória o nesprávnych spánkových asociáciách. Hlavným predstaviteľom tohoto prúdu je jeden z najuznávanejších amerických odborníkov na detský spánok Dr Ferber. Ak Vaše bábätko zaspáva vždy iba pri dojčení, bude aj v noci očakávať uspanie dojčením zakaždým keď sa preberie. Preto je dôležité naučiť ho zaspávať samé v svojej postielke a nenechať ho zaspať pri dojčení, inak bude v noci požadovať dojčenie, aj keď ho už v skutočnosti nepotrebuje.

Dr Weissbluth však oponuje, že bábätká v druhom polroku sú dostatočne inteligentné, aby sa naučili rôzne asociácie pre rôzne situácie a preto zaspávanie pri dojčení nespôsobuje nočné budenie a vyžadovanie dojčenia. Dr Ferber tiež priznáva, že mnohé bábätká, ktoré cez deň zaspávajú pri dojčení sa v noci naučia zaspať samé. Dr Weissbluth však tvrdí, že po uplynutí prvých 4 mesiacov dojčenie viac ako 2 krát za noc vedie k rozbitiu zdravého nočného spánku a zákonite aj k spánkovému problému. Tvrdí však, že ak bábätko spí s Vami v posteli a pri dojčení sa úplne neprebudí, môžete dojčiť ľubovoľne často aj v noci a problém sa nevyvinie.

Ak by však problémom bola naozaj iba nesprávna spánková asociácia, bábätko by dojčenie požadovalo iba 2 krát za noc, s čím by vačšina mamičiek bola úplne spokojných. Ukazuje sa však, že nočné dojčenie navyše porušuje prirodzené biologické rytmy. Počas dňa je naša teplota prirodzene vyššia ako v noci a vylučujú sa iné hormóny ako v noci. Cez deň sme zvyknutí prijímať potravu v pravidelných časoch ale v noci sa žalúdok neotvára a my necítime hlad. Veľký kalorický príjem v noci môže zvýšiť telesnú teplotu a pozmeniť prirodzené vylučovanie hormónov, ktoré nám pomáhajú lepšie spať a nočný spánok získa niektoré charasteristiky denného zdriemnutia. A tak sa stane, že bábätko sa plne preberie 8-10 krát za noc, reálne hladné a zakaždým požaduje krátke dojčenie, aby sa uložilo na spánok na ďalšiu hodinu. V dôsledku častého nočného dojčenia nie je cez deň dostatočné hladné a preto dojčenia v noci naozaj potrebuje a tak vzniká začarovaný kruh, ktorý sa darí prelomiť len veľmi ťažko.

Aké chyby robia mamičky?

Nedá sa povedať, že neprimerané nočné dojčenie vždy vzniká chybou matky, ale existuje niekoľko spôsobov ako tomu predísť. Uvedomte si, že vaše bábätko často vydáva zvuky, dokonca aj plače zo spánku a nemusí to nutne znamenať, že je hladné. Dajte mu možnosť zasa sa ponoriť do spánku a nechajte ho pár minút plakať. Ak sa plač postupne utišuje, bábätko o chvíľu zaspí. Niekdy sa aj bábätko staršie ako 4 mesiace môže dočasne budiť viac krát za noc – ak ho niečo bolí, je choré, rastú mu zúbky, alebo sa jeho biologické rytmy narušia vďaka cestovaniu. V tomto prípade ho skúste učičíkať aj bez dojčenia viac ako 2 krát za noc a ak to dočasne nejde, trvajte na tom akonáhle problémy prejdú.

Kedy je namieste spánkový tréning

Ak sa vaše bábätko budí 8 krát za noc napriek tomu, že 4 mesiace malo už veľmi dávno, nepochybne s tým treba niečo robiť. Môžete síce dúfať, že z toho vyrastie, ale nie je pravdepodobné, že sa to stane skôr ako dosiahne 2-3 roky.  Ak mienite odstaviť skôr, tak či tak budete musieť nočné dojčenia nejako odstrániť. Ak však vstáva len 2 krát za noc, je na Vás ako sa rozhodnete. Niektorí odborníci tvrdia, že niektoré bábätká potrebujú 1-2 nočné dojčenia až do 9 mesiacov a tieto dojčenia tiež môžu pomáhať udržovať Vašu produkciu mlieka. Ak Vás však nočné vstávanie priveľmi unavuje a deprimuje a Vaše bábätko má viac ako 9 mesiacov, môžte sa rozhodnúť ich úplne odstrániť, alebo použiť niektoré z nasledujúcich techník, aby sa nočné dojčenia postupom času ľahšie eliminovali.

Príprava na spánkový tréning

Krok 1 - Pripravte sa psychicky

Časté nočné dojčenie je začarovaný kruh, ktorý vyžaduje veľa snahy a odhodlania z Vašej strany aby sa prelomil. Spánkový tréning veľmi často skrachuje na tom, že rodičia nemajú dostatok viery, odhodlania alebo energie a vzdajú sa skôr, než prídu výsledky. Neočakávajte rýchly úspech - hlavne ak si vyberiete niektorú z jemnejších metód. Tiež si uvedomte, že ak aj dosiahnete úspech, vždy hrozí, že príde dôvod, prečo sa Vaše dieťa začne zasa budiť – zúbky, choroba, cestovanie. Ak však vytrváte v svojej snahe, tieto epizódy budú len krátke a dočasné a Vaše dieťatko bude väčšinu nocí sladko spinkať - a vy s ním.

Krok 2 – Vyberte vhodný čas

Ak máte spánkový tréning úspešne zvládnuť, je dôležité, aby ste vy aj Vaše dieťa boli v pohode. Ak je dieťatko choré, režú sa mu zúbky alebo ste ho práve dali do jasličiek, nemusí byť vhodný čas na ďalšie zmeny. Stále však môžete robiť prípravné kroky, kým nastane prianivejšia situácia.

Najťažšie je snáď rozonať, či bábätko trápia zúbky. V skutočnosti zúbky zvyknú rásť počas niekoľkých dní a potom dajú chvíľu pokoj. Počas týchto dní je bábätko nespokojné, nechce spať a jesť, veľa slintá a žuje si ruku alebo iné predmety. Sledujte, či sa naozaj zúbky objavujú (vidieť ich dobre aj kým sa režú cez ďasno). Ak usúdite, že Vaše bábätko naozaj trápia zúbky, počkajte pár dní a využite čas, keď si dajú v raste prestávku.

Krok 3 – Poriadne dieťa cez deň nakŕmte

Je dôležité, aby bábätko vypilo dostatok mlieka počas dňa, inak ho bude v noci reálne potrebovať. Pre bábätká do 8 mesiacov príkrmy nie sú plnohodnotnou náhradou materského mlieka a preto je dôležité, aby boli dojčené 5-7 krát denne z oboch strán (Ak máte skúsenosť, že 5-6 dojčení stačí, môžete s tým počítať, ak neviete, lebo ste v dojčení nikdy nemali režim, predpokladajte, že to je 7). Je preto dôležité zaradiť 4-5 plných dojčení počas dňa (a radšej 5 ako 4). Ak máte podozrenie na nedostatok mlieka (čo je ale veľmi nepravdepodobné, ak dojčíte často v noci), venujte najprv pozornosť zvýšeniu produkcie.

Bábätká nad 6 mesiacov by mali tiež jesť 2-3 malé príkrmy denne (norma pre 6-mesačné bábätko je 2 polievkové lyžice kašičky). Odporúča sa zavádzať najprv večera, potom obed a raňajky až vtedy, keď má bábätko o ne záujem po rannom dojčení. Odporúča sa tiež podávať príkrmy až po dojčení až do 8 mesiacov, aby prirýchlo nenahradili mlieko. V každom prípade sa uistite, že príkrmy nenahradia celé jedno dojčenie zhruba do 8 mesiacov.

Keď príkrmy začnú nahrádzať mlieko, je dôležité, aby boli zdravé a vyvážené, čiže musia obsahovať proteín (mäso, vajíčka, mlieko a mliečne výrobky, strukoviny), komplexné karbohydráty (chlieb, ryža, zemiaky, cestoviny, cereálie) a hojnosť ovocia a zeleniny.

Je možné, že sa Vám nepodarí na začiatku splniť tieto odporúčania, práve vďaka tomu, že Vaše bábätko prijíma veľkú časť svojej kalorickej potreby v noci. Urobte, čo je vo Vašich silách a dúfajte, že keď začnete redukovať nočné dojčenia, uvidíte zmenu aj počas dňa.

Krok 4 – Venujte pozornosť dennému spánku

Ak dieťatko dlhodobo málo spí, stane sa chroncky unaveným. Telo v takomto stave začne bojovať s únavou zvýšenou aktivitou a výsledok? Na prekvapenie – ťažkosti zaspať a spať dostatočne dlho. Možno ste to ako unavená matka často okúsili na sebe. Zdalo by sa, že ak dieťa cez deň menej spí, bude lepšie spať v noci. Opak je však pravdou. Ak sa dobre vyspí cez deň, bude o to pokojnešie a dlhšie (áno, dobre čítate, aj dlhšie) spať v noci. Ako hovorí Dr Weissbluth: Nie je to logické, ale je to biologické.

Skontrolujte, či je Vaše bábätko dostatočne vyspaté. Pre približnú predstavu, koľko a kedy by malo spať si pozrite režim podľa Giny Ford. Ak spí podstatne menej (napríklad 11 hodín miesto 14), pravdepodobne máte chronicky unavené dieťa. Známky chronickej únavy sú prehnaná aktivita a nepokojnosť, neschopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu, liepanie sa na mamu, náladovosť a mrzutosť. Navyše, chronicky unavené dieťa často na rozdiel od vyspatých detí neprejavuje známky únavy (pokles aktivity, strata záujmu o ľudí a hračky, líhanie si na zem, zívanie, sklený pohľad). Ak usúdite, že Vaše bábatko nespí dosť, nasledujúce tipy Vám môžu pomôcť situáciu vylepšiť:

1.      Dajte ho večer skoro spať. Odborníci nám vravia, že deti sú programované na skorý spánok, mnohé sú unavené už  o 18:30 – 19:00. Mnohokrát deti, ktoré chodia neskoro spať, skoro ráno vstávajú. Ak Vaše dieťatko býva večer nespokojné a mrzuté, možno ho dávate neskoro spávať. Ak prešvihnete správny čas, bude príliš unavené a bude mu dlho trvať, než sa dostatočne ukludní, aby zaspalo. Niekedy aj pol hodiny môže urobiť rozdiel. Experimentujte trochu s časom na večerné uloženie do postele, aby ste odhalili ideálny čas pre Vaše dieťa.

2.      Uložte ho včas na doobedňajší spánok. Po noci je aj chronicky unavené dieťa najmenej unavené a tak máte najväčšiu šancu zachytiť známky únavy ráno. Veľmi unavené dieťa môže byť unavené už po 1-2 hodinách odkedy vstane. Ak je Vaše dieťa vo veku, kedy spí len jedenkrát denne, uložte ho na obedňajší spánok skôr - povedzme už o 11:00. Rovnako to urobte, ak sa Vám mladšie dieťa nepodarí na raňajší spánok uložiť.

3.      Sledujte známky únavy. Snažte sa včas zachytiť, kedy Vaše dieťa začína byť unavené (pokles aktivity, strata záujmu a ľudí a hračky, líhanie si na zem, zívanie, sklený pohľad). Skúste ho dať spať skôr ako organizmus spustí protiútok voči únave a dieťa zasa ožije. Ak prepasiete správny čas, budete ho ukladať s väčšími ťažkosťami a možno sa to ani nepodarí.

4.      Vybudujte flexibilný režim. Váše bábätko rovnako ako dospelý človek má vnútorné biologické hodiny, ktoré mu vravia, kedy má spať a kedy má jesť, kedy je čas na hru a sústredenosť a kedy na oddych. Keď sa narodí, tieto hodiny sú vyvinuté velmi málo, v 4 mesiacoch však už začínajú čiastočne fungovať a v 9 mesiacoch je dieťa plne pripravené na pravidelný režim. Ak vybudujete vo vašom dni pravidelnosť, pomôže to Vašemu dieťatku nastaviť jeho vnútorné hodiny a zosúladiť biologické rytmy. Naopak, ak deň nemá žiadnu štruktúru, jeho biologické hodiny nemajú šancu sa nastaviť a nič nefunguje, ako má. Uložiť dieťa na popoludňajší spánok je oveľa ľahšie, ak vždy chodí spať po obede, lebo samotný obed potom pre neho znamená, že zachvíľku pôjde spať a tak prinesie únavu. Ak ste doteraz nikdy nemali režim v dojčení a Vaše dieťatko sa bliži k 9 mesiacom, je čas nad tým pouvažovať. Dobrý režim v dojčení a dobrý nočný spánok možno spôsobia, že s dojčením nebudete chcieť prestať ešte veľmi dlho.

5.      Vybudujte večerný rituál. Večera, kúpanie, obliekanie do pyžama, prečítanie knižky, uspávanka, dojčenie, uloženie do postielky. Takto podobne by mala vyzerať posledná hodina pred spaním. Všetky tieto činnosti pripravujú Vaše dieťa na spánok, upokojujú ho a dávajú mu signál, že je čas ísť spať. Dodržujte tento rituál každý deň, aby ste pomohli dieťatku ľahšie zaspať. To, aké je to dôležité vidieť už len z toho, že sa na tom zhodujú všetci odborníci na spánok. Je dobré zaviesť kratučký rituál aj pred denným spánkom. Vaše bábätko potrebuje vedieť, čo sa od neho práve očakáva a dáte mu tak najavo, že teraz má spať.

6.      Netrápte sa so spánkovými asociáciami. Ak je vaše dieťa chronicky unavené, spánkové asociácie sú druhoradé. V prvej fáze urobte čokoľvek, čo pomáha, aby zaspalo. Keď sa denný spánok a skoršie ukladanie na večený spánok vyrieši a vaše dieťatko bude dobre vyspaté, bude stále dosť času riešiť aj zaspávanie pri dojčení.

Krok 5 – Podporte dieťa v tom, aby sa naučilo samé zaspávať

Keď Vaše dieťatko nadobudlo rozumný režim v dennom spánku, môžete ho začať učiť, že zaspať sa dá rôznymi spôsobmi, nielen pri dojčení. Využite každú možnú príležitosť na to, aby ste mu dali možnosť zaspať inak ako pri dojčení – v kočíku, v aute, pri kolísaní, alebo samé v postielke. Ak ho chcete naučiť zaspávať samé, môžete túto zmenu urobiť postupne. Položte ho do postielky, kým ešte nespí, ale zaspáva. Ak protestuje, môžete ho najprv ponosiť, potom položiť do postielky a hladkať a držať za ručičku až kým nezaspí. Keď sa to podarí, možete postupne vypúšťať niektoré kroky a skracovať uspávanie, a nechať ho samé, keď ešte úplne nespí. Je veľká šanca, že si na to zvykne.

Spánkový tréning – znížte počet dojčení

Ak sa Vaše dieťatko budí v noci veľmi často, je dobré sa pokúsiť najprv obmedziť počet a dĺžku dojčení, aj ak sa nakoniec rozhodnete nechať ho plakať. Tým prestavíte jeho biologické rytmy a pomôžete mu naučiť sa prijímať viac potravy počas dňa. Hlavná myšlienka týchto metód je v tom, že máte lepšiu šancu uspieť a je menej drastické, ak príjem mlieka v noci znižujete postupne.

Je pravdepodobné, že počas aplikovania niektorej z týchto metód sa vyspíte v noci ešte menej ako doteraz a preto budete potrebovať veľa sily, aby ste vydržali dostatočne dlho. Ak už nemáte ďalej silu alebo sa Vám zdá, že popísané metódy pre Vás nefungujú, môžte sa rozhodnúť pre rýchlejší a účinnejší spôsob – nechať dieťatko plakať.

Metóda 1 – Naučte sa rozoznávať zvuky, ktoré dieťa vydáva zo spánku

Ak sa Vaše dieťa budí okolo 8 krát za noc, je možné že reagujete prirýchlo a už pri pomrvení, zamrnčaní alebo prvom zaplakaní ho začnete dojčiť. Možno pri viacerých z týchto čiastočných prebudení by sa bábätko vrátilo do pokojného spánku bez Vašej pomoci. Keď sa bábätko začne ozývať, tvárte sa, že spíte a pozorne načúvajte. Takto sa zakrátko naučíte rozoznávať zvuky, ktoré vydáva zo spánku od tých, keď sa prebudí a chce sa dojčiť. Ak sa naozaj prebierie, nakŕmte ho, ale s minimálnou aktivitou. V žiadnom prípade nezažínajte svetlo, nerozprávajte sa s nim a plienku vymente iba ak je pokakaná alebo veľmi mokrá. Dajte si tú námahu a nezoberte si ho do postele, aby ste pri dojčení obaja zaspali. Neskôr to bude v poriadku, ale počas spánkového tréningu sa tomu vyhnite, keďže Vašim cielom je znížiť nočný príjem mlieka.

Metóda 2 – Snažte sa postupne odstrániť asociáciu zaspávania pri dojčení

(Podľa Elizabeth Pantley)

Cieľom tejto metódy je naučiť dieťa zaspať bez prsníka v ústach bez toho, aby muselo plakať. Musíte však vydržať aspoň 10 dní a možno aj dlhšie, aby ste uvideli výsledky. Cieľom je dojčiť dieťa len keď aktívne saje a nenechať ho zaspať pri dojčení. Keď sa dieťa v noci prebudí, priložte si ho a nechajte ho sať. Dojčite ho kým aktívne saje a pije. Keď sa sanie spomalí, bábätko začne byť ospalé a relaxované, nedovoľte mu ďalej dojčiť sa iba pre uspokojenie a uspanie, ale vezmite mu prsník. Pravdepodobne bude protestovať, tak ho zasa priložte. Ak však aktívne nesaje, zasa  mu zoberte prsník. Procedúru budete možno musieť opakovať niekoľko krát (rádovo 2-5, možno aj viac), kým dieťa zaspí. Skúšajte to vytrvalo aspoň 10 dní večer a v noci, cez deň to nie je nutné. Po niekoľkých úspešných pokusoch zistíte, že sa celý proces zjednodušuje a po pár dňoch sa dieťa začne budiť menej často.

Metóda 3 – Jadro noci (Core Night)

Hlavnou myšlienkou tejto metódy je nedojčiť dieťa  v čase, ktorý už predtým prespalo. Ak napríklad zvykne prespať prvé 3 hodiny od kedy ho uložíte spať, už ho viac počas týchto hodín nedojčite. Alebo ak sa niektorú noc zobudí o polnoci a potom až o štvrtej, nikdy ho už nedojčite častejšie. Ak sa dieťa preberie v tých hodinách, ktoré predtým prespalo, skúste počkať pár minút, kým nezaspí. Ak nezaspí použite akúkoľvek inú metódu na uspanie - nosenie, kolísanie, dudlík, čajík, vodu. Cieľom tejto metódy je postupne predlžovať intervaly medzi nočnými dojčeniami.

Metóda 4 – Ferberova metóda

Cieľom tejto metódy je postupné predlžovanie intervalov medzi dojčeniami a zároveň postupné skracovanie dojčení. Začnite tým, že nebudete dieťa dojčiť častejšie ako každé dve hodiny. Ak sa zobudí skôr ako po dvoch hodinách, nechajte ho chvíľku tak a potom sa pokúste ho uspať inou metódou. Často pomôže, ak v čase, kedy nebudete dojčiť, príde miesto Vás k dieťaťu otec. Po dvoch hodinách mu môžete dať jesť, ale dojčite ho o 1-2 minúty kratšie ako obyčajne. Nasledujúcu noc predĺžte interval medzi dojčeniami na 2  pol hodiny a skráťte dojčenie o ďalšiu 1-2 minúty. Takto pokračujte ďalej, každú noc pridajte pol hodiny medzi dojčeniami a skráťte dojčenie o 1-2 minúty. Ak chcete môžete intervaly predlžovať každú druhú noc. Po týždni (resp. dvoch) by ste mali dojčenia úplne úplne odstrániť. Mnohí rodičia však nechajú dieťa plakať už skôr, pretože príjem mlieka v noci sa výrazne zniži a krátke dojčenia začnú byť veľmi neuspokojujúce.

Metóda 5 – Vymiznutie (Fading)

Cieľom tejto metódy je postupne odvyknúť dieťa od nočného dojčenia. Môžete použiť takúto alebo podobnú postupnosť krokov:

Dajte miesto dojčenia fľašku mieka. Dajte miesto mlieka džús. Postupne rieďte džús, až budete ponúkať len vodu. Nedajte fľašku, len dieťa ponoste. Nechajte dieťa v postielke, len k nemu hovorte a hladkajte ho. Žiadne hovorenie. Žiadne hladkanie, len pri ňom ticho seďte. Postupne posúvajte stoličku k dverám. Zredukujte čas, ktorý pri ňom sedíte. Čakajte s reakciou na plač.

Spánkový tréning – nechajte dieťa plakať

Veľa zúfalých rodičov, ktorí už nemajú silu zvládať neprimerané nočné budenie svojich malých ratolestí, sa rozhodne ukončiť nočné buntošenie týmto ráznym spôsobom. Vo svete tieto metódy spôsobili veľa rozruchu – majú veľa zástancov rovnako ako odporcov. Odporcovia tvrdia, že nechať dieťa plakať v noci niekoľko hodín je kruté a môže zanechať trvalé stopy na psychike dieťaťa. Napriek tomu sa však tieto metódy stále tešia veľkej popularite a dôvod je jednoduchý: fungujú jednoducho, rýchlo a spoľahlivo. Vo väčšine prípadov pár hodín nočného plakania po 3 noci vyrieši problém nadobro.

Napočudovanie, propagátori týchto metód majú v rukách zopár dobrých argumentov, prečo tieto metódy v skutočnosti nie sú až také hrozné ako sa na prvý pohľad zdá a tak oslobodzujú rodičov od pocitu viny. Dieťa si z takéhoto spánkového tréningu neodnesie psychologickú traumu práve vďaka tomu, ako rýchlo všetko skončí. Dlhodobú traumu totiž spôsobujú dlhodobo sa opakujúce negatívne skúsenosti. Je pravda, že Vaše dieťa sa môže 3 noci cítiť zúfalé a opustené, ale veľmi rýchlo získa kopu náhradných zážitkov, ktoré mu potvrdia, že rodičia ho v skutočnosti neopustili a stále ho milujú. Ak mu nedáte pravidelne príležitosť cítiť sa zúfalé a opustené, takáto jednorázová udalosť upadne do zabudnutia. A toto ešte nie je všetko. Pokiaľ si Vaše dieťa vybuduje vážny spánkový problém a bude dlhodobo chronicky unavené, bude to prirodzene vplývať na jeho náladu, pocit spokojnosti a bude celkovo viac plakávať od únavy. A samozrejme dlhodobá nespokojnosť môže mať bezpochyby následky na psychike a prispieť k hlbokej vnútornej neistote.

Zdravý postoj k rodičovstvu určite nezahŕňa povinnosť dať dieťaťu všetko, čo chce, ale skôr dať mu všetko, čo potrebuje. Jeho chápanie sveta a vlastných potrieb je ešte veľmi nedokonalé a tak nečudo, že rodič, ktorý je schopný ignorovať protestujúci plač, ale dať dieťaťu čo potrebuje skončí s oveľa spokojnejším dieťatkom ako rodič, ktorý reaguje na každé zaplakanie, ale zanedbá jeho dôležité potreby, ako napríklad zdravý spánok. Dr. Weissbluth upozorňuje na 2 dôležité fakty: Naučte sa rozlíšiť, či plač Vášho dieťaťa vyjadruje protest, alebo zúfalstvo a smútok. Neodpovedať na protestujúci plač je v poriadku - Vaše dieťa tým neutrpí.  Ak však jeho plač znie zúfalo, naozaj Vás potrebuje. Po druhé, naučte sa rozlišovať jeho denné a nočné potreby. Keď je dieťa v bdelom stave, potrebuje lásku, pohladenie, blizkosť, cit a podnety. Keď je v útlme, potrebuje proste spať. Skúste si predstaviť seba samých ako sa mení Váš citový stav podľa toho, či ste v stave plnej bdelosti v porovnaní s tým, keď musíte vstať uprostred noci.

Ak ste teda nazbierali odhodlanie a istotu, že vydržíte počúvať plač Vašej ratolesti, tu sú metódy, z ktorých si môžete vybrať.

Metóda 6 – Plač (Cry it out)

Najjednoduchšia a najráznejšia zo všetkých metód – nechajte dieťa samé v izbe, zavrite dvere a nechajte ho plakať až kým nezaspí. Keď s tým raz začnete, je dôležité vydržať dokonca a nevzdať to po 30-40 minútach, inak Vaše dieťa naučíte, že ak bude dostatočne dlho plakať, dočká sa Vás a metóda nebude dobre fungovať. V priemernom prípade 7-9 mesačné dieťa bude plakať prvú noc 1-2 hodiny, druhú pol hodiny až hodinu a tretiu len zo desať minút. Staršie deti (okolo 18 mesiacov) však dokážu byť oveľa vytrvalejšie a s prestávkami preplakať celú noc, zvlášť ak sú navyknuté na veľa mlieka v noci.

Ak je Vašim problémom, že Vaše dieťa pije veľa mlieka v noci, môžete buď použiť ako prípravu niektorú z metód na zredukovanie počtu nočných dojčení (1-4) alebo môžete použiť takýto postup (z mojej skúsenosti): Nezačnite s tréningom večer, ale vyberte si niektoré z dojčení nad ránom, aby ste nemali pred sebou celú dlhú noc plnú plakania. Na druhý deň nenechajte plakať dieťa celú noc, ale vyberte si svoju „core night“, kedy dojčiť nebudete – napríklad medzi polnocou a piatou ráno (sami si zvolte interval, ktorý dokážete uniesť). V tomto čase nechajte dieťa plakať, inokedy ho dojčite. Pokračujte v tom aj niekoľko ďalších nocí. Pravdepodobne však zistíte, že tretiu noc sa dieťa bude budiť menej často a plakať kratšie a štvrtú noc skončíte len s toľkými dojčeniami, koľko Vaše dieťa potrebuje.

Metóda 7 – Kontrolovný plač (Controlled Crying)

Pri aplikovaní tejto metódy necháte dieťa v noci plakať, ale chodíte ho v pravidelných intervaloch kontrolovať. Tieto intervaly sa každý deň predlžujú. Keď prídete skonrolovať Vaše plačúce dieťa, strávte s ním len 2-3 minúty, aby sa ubezpečilo, že ste tam a nechajte ho znova samé. Cieľom je, aby sa naučilo samé zaspať v čase, keď nie ste s ním. V nasledujúcej tabuľke je návrh, koľko minút máte čakať medzi návštevami:

Deň	Prvé čakanie	Druhé čakanie	Tretie čakanie	Ostatné čakania
1	5	10	15	15
2	10	15	20	20
3	15	20	25	25
4	20	25	30	30
5	25	30	35	35
6	30	35	40	40
7	35	40	45	45

Po týždni by Vaše dieťa malo bez problémov spať, ale ak nie, môžete ďalej pridávať po 5 minút. Ak Vaše dieťa pije priveľa mlieka v noci, môžete buď použiť ako prípravu niektorú z metód na zredukovanie počtu nočných dojčení (1-4) alebo 2 krát za noc dojčiť a na ostatné budenia použiť kontrolovaný plač.

Spánkový tréning – odstránte nočné fľašky

Ak Vaše dieťa pije v noci mlieko z fľašky, riešenie môže byť jednoduchšie vďaka tomu, že môžete ovplyvniť množstvo mlieka, ktoré vypije. Môžete sa tiež rozdhonúť nahradiť niektoré nočné dojčenia fľaškou a potom odstániť kŕmenia z fľaše pomocou nasledujúcich metód:

Metóda 8 – Riedenie mlieka vo fľaške

Ak má Vaše dieťa viac ako 6 mesiacov a pije v noci mlieko z fľašky, môžete postupovať tak, že mlieko zriedite s prevarenou vodou a budete mu ho podávať stále riedšie, až kým nebude piť čistú vodu. Odstraňujte vždy len jedno kŕmenie. Začnite tým, že v prvom nočnom kŕmení nahradíte 30 ml mlieka vodou. Nasledujúci deň nahradíte 60ml, potom 90 ml a tak ďalej. Keď bude dieťa piť len čistú vodu pokúste sa ho uložiť bez fľašky, aj ak to bude trvať hodinu. Keď sa Vám niekoľko nocí za sebou podarí uložiť ho bez fľašky, môžete začať riediť ďalšie nočné kŕmenie.

Metóda 9 – Ferberova metóda

Toto je verzia metódy 4 pre deti, ktoré sú v noci kŕmené z fľašky. Cieľom je postupne predlžovať intervaly medzi kŕmeniami a postupne uberať množstvo mlieka vo fľaške. Prvú noc nekŕmte dieťa skôr ako po 2 hodinách od posledného kŕmenia a nedajte mu viac ako 210ml mlieka. Nasledujúcu noc predĺžte interval medzi kŕmeniami na 2,5h a znížte množstvo mlieka vo fľaške o 30ml (na 180ml). Predlžujte interval každú noc o pol hodiny a zároveň uberajte 30 mlieka pri každom kŕmení. Po 7 dňoch by ste takto mali nočné kŕmenia z fľašky úplne odstrániť.

Ktorú metódu?

V tomto článku som uviedla prehľad najznámejších metód, ktoré sa vo svete používajú. Ak neviete, ktorú si vybrať, skúste tú, ktorá sa vám najviac pozdáva. Ak ste mali dosť sily, aby ste prečítali a pochopili všetky, môžno si vymyslíte aj vlastný postup, ktorý Vám bude vyhovovať, lebo len vy sami najlepšie poznáte svoju situáciu a Vaše dieťa. Pri výbere metódy vždy zvážte to, či dieťa dostatočne prijíma potravu cez deň. Nechajte Vaše dieťa plakať len v prípade, že má aspoň 4-6 mesiacov, je zdravé a dobre priberá. Nechajte sa inšpirovať aj mojou skúsenosťou a ak budete s niektorou z týchto metód úspešní, napíšte mi! Ostatní nevyspatí rodičia potrebujú čítať Vaše príbehy aby nabrali odvahu bezsenné noci riešiť!

Prvé 4 mesiace – prevencia

Počas prvých 4 mesiacov je bábätko ešte veľmi maličké a spánkový tréning sa neodporúča (aj keď niektoré formy sa podľa niektorých odborníkov môžu použiť od 6 týždňov). V každom prípade, keď Vaše dieťa prejde novorodeneckým obdobím, nebude pravdepodobne naozaj potrebovať viac ako 2-3 dojčenia za noc. Ak sa budí častejšie, príčina bude asi inde ako v hlade. Napriek tomu sa však odporúča predpokladať, že keď sa bábätko mladšie ako 4 mesiace v noci zobudí, je hladné. Aby ste zabránili neprimeranému nočnému dojčeniu, môžete už počas prvých mesiacov podniknúť niektoré kroky: naučte sa rozoznávať zvuky zo spánku (metóda 1), naučte dieťa zaspať aj inak ako pri dojčení, keď sa na to vyskytne vhodná príležitosť a od malička naučte dieťa zaspávať v postielke, aj keď si ho neskôr v noci budete brať k sebe do postele. Nezabudnite ani na zdravé spánkové návyky (krok 4).

Moja skúsenosť

Prvé mesiace

Keď sa moja dcérka narodila, nechcela cez deň spávať, zato v noci spala ukážkovo – 2 krát po 4 hodiny, ale v strede noci bola hore 1,5-2 hodiny. Okolo 2 mesiacov začala chodiť večer spávať medzi 7-9 a v noci sa budila len na 2-3 päťminútové dojčenia. Od 3 mesiacov to začalo byť ťažšie, mliečka nebolo nazvyš a všimla som si evidentnú súvislosť medzi hladom a nočným vstávaním a preto som začala so skorými príkrmami. Nikdy však nevstala viac ako 4 krát za noc.  Keď som sa po 4 mesiacoch zoznámila s režimom podľa Giny Ford mala som doma chronicky unavené dieťa, ktoré cez deň temer nespávalo. Podľa knižky sa mi podarilo denný spánok rozumne vylepšiť. Mala som však problémy udržať si dosť mlieka. Snažila som sa o režim v dojčení podľa Giny Ford, ale zistila som, že namiesto 5 dojčení denne, ktoré navrhovala, moja dcérka chcela 8-11. Keď sa mi niektorý deň podarilo dodržať režim, ubúdalo mi mlieka. Začala som preto dojčiť na požiadanie v priemere každé dve hodiny cez deň a dávala som jej len jeden malý príkrm na večeru. Po čase som mala dosť mlieka a od 5 mesiacov maličká vstávala len raz za noc, okolo 4:00 ráno.

Ako začal náš spánkový problém

Keď mala pol roka, všetko išlo ako po masle – mliečka bolo dosť, maličká pekne spinkala a vstávala len raz v noci. Stále ma však trápil tlak, že už by mala prespať noc a mala by som ju nechať plakať. Všetky ostatné deti, ktoré som poznala už v noci mlieko nepili a jedli 3 slušné príkrmy denne. Moja dcérka však nemala záujem o viac ako 2 krát 2 polievkové lyžičky kašičky denne. Navyše prestala dobre priberať. Keby som tak vtedy vedela, že to je všetko tak ako má byť a v skutočnosti ostatné mamičky robia niečo neprirodzené! V Anglicku totiž prevláda iná filozofia ako na Slovensku – deti musia od malička dobre v noci spať, inak sú rýchlo odstavené. A aj vačšina tých, ktoré dobre spia je odstavená do pol roka. Všimla som si však, že deti, ktoré boli v druhom polroku dojčené, prestali priberať, napriek omu, že jedli veľa príkrmov a do 9 mesiacov matky prišli o mlieko. Dôvod som si uvedomila až neskôr – 3-4 dojčenia im nemohli stačiť.

A tak sa stalo, že som vďaka jednostrannej filozofii, podľa ktorej boli vychovávané všetky bábätka naokolo začala našu situáciu kaziť. Maličká mala 6 mesiacov a nespala v noci 12 hodín. Navyše čo sa týka príkrmov jedla iba tretinu toho čo iné deti! Tak som na radu v poradni začala v siedmych mesiacoch dávať príkrmy 3 krát denne pred dojčením. A výsledok – katastrofálny. Dojčenia sa zredukovali na 3 denne. Navyše v siedmych mesiacoch začala loziť a ani pri tých troch dojčeniach dlho nevydržala. A tak sa začala v noci budiť najprv dvakrát, potom trikrát, pričom sa dojčila vždy len z jednej strany a len 5 minút, tak primárnou príčinou nemohol byť hlad. S denným spánkom to tiež išlo dolu vodou, prestali sme mať akýkoľvek režim a ukladala som ju často aj hodinu a pol, kým zaspala. Keď sa raz v noci zobudila po 1,5 hodine od posledného dojčenia, bolo mi jasné, že smerujeme priamou čiarou k spánkovému problému.

Prvý spánkový tréning – 7 a pól mesiaca

Tak som sa rozhodla – po tom čo som ju dojčila o jedenástej a druhej v noci, o pol štvrtej zasa jesť nedostane. Najprv sme ju chceli len učičíkať na rukách, ale to ju ešte viac rozčúlilo. Tak sme ju nakoniec položili do postielky, odsťahovali sme sa do obývačky a nechali sme ju plakať. Zúfalo plakala jeden a pol hodiny a potom zaspala. Druhý deň bola chúďtko taká smutná a zamyslená, ale snažili sme sa jej dávať veľa lásky a pozornosti, aby vedela, že ju máme stále radi. Začala som ju aj cez deň ukladať na spánok podľa režimu podľa Giny Ford a vždy zaspala, ale najprv 15-20 minút plakala. Utešovala som sa tým, že o 3 dni to bude za nami. Netrúfla som si nechať ju zaspávať pri dojčení ani cez deň, aby som nepodporovala nesprávne spánkové asociácie.

Druhú noc som sa rozhodla, že ju nebudem dojčiť medzi polnocou a šiestou ráno. O polnoci som ju nadojčila, zasa sme sa odsťahovali do obývačky a nechali ju samú v izbe. Bola v noci niekoľko krát hore, ale plakala vždy len pár minút. Podobne to bolo aj tretiu noc. Naneštastie dojčení bolo málo, lebo som jej nedávala jesť pred spaním a počas dňa bola zaneprázdnená lozením a stavaním sa pri nábytku. Po 3 dňoch mi produkcia mlieka drasticky klesla. Tak som ju začala dojčiť každú hodinu a pol cez deň (zrazu bola ochotná...). Keď ale ani po týždni plakanie pred spaním nemizlo, bola som znepokojená. Očakávala som, že by to po 3 dňoch malo skončiť. Keď jeden večer plakala 45 minút, zobrala som ju z postele a dala som jej jesť – a zistila som, že je strašne hladná! Nasledujúci deň som ju dala odvážiť a zistila som, že schudla 150g. Chytil ma strašný pocit viny, čo som jej to urobila (a toto je aj dôvod, prečo je tento článok taký dlhý!!!). Pochopila som, že chúďatko celý čas hladovala. Bola som hotová, že toľko trápenia skončilo úplným neúspechom. V ten večer som si ju zobrala k sebe do postele, že ju nechám celú noc sa zasa dojčiť, aby sa mliečko znova nastimulovalo a znova som ju nechala zaspávať pri dojčení.

Na moje prekvapenie nasledujúce dni predsa len priniesli ovocie tohoto spánkového tréningu. Začali sme mať režim v spaní aj jedení: presne 6 dojčení denne zhruba každé 4 hodiny a denný aj nočný spánok ako hodinky. Začala aj jesť viac príkrmov, lebo produkcia mlieka mi už na pôvodnú úroveň nestúpla. Tak sa nočné budenie stabilizovalo na 2 dojčeniach – okolo jedenástej a štvrtej ráno. Zaspávala vždy pri dojčení, ale nespôsobovalo to žiadny spánkový problém. Samozrejme, prvý zúbok v ôsmych mesiacoch priniesol častejšie budenie, ale keď vykukol, všetko bolo ako predtým.

Druhý spánkový tréning – 8 a pól mesiaca

V poradni mi povedali, že mám počkať aspoň mesiac, kým spánkový tréning skúsim znova, aby medzi časom maličká zabudla. Keď maličká dosiahla 8 a pól mesiaca, odhodlala som sa znova. Tentokrát som však presne vedela, čo robím. Rozhodla som sa odstrániť dojčenie o štvrtej nad ránom, pričom som nemienila odstraňovať žiadne zaspávanie pri dojčení. Cez deň som ju poriadne nakŕmila. Vtesnala som do dňa 5 dojčení a aj do stravy som jej dala čo najviac mliečka. O jedenástej normálne dostala jesť a o štvrtej nad ránom som ju nechala plakať.

Tentokrát to vyzeralo úplne inak. Izba sa ozývala intenzívnym zlostným plačom, dokonca prvý krát začala volať „mama, mama“. Vedela som, že protestuje, že chce, aby som prišla, ale v plači nebolo ani stopy po smútku, či zúfalstve. Taký rozdiel... Priberala skvele a cez deň sa najedla do sýtosti - bola som si istá, že nebola hladná. Vydržala plakať celé dve hodiny. Nasledujúcu noc plakala už len hodinu, tretiu noc desať minút a štvrtú noc bolo ticho. Produkcia mlieka mi klesla rovnako ako prvý krát, ale tentokrát som sa nenechala zaskočiť. Dojčila som ju cez deň každu hodinu a pól a v noci len raz o jedenástej. To úplne stačilo na to, aby produkcia stúpla.

Nanešťastie ani nie po týždni malá dostala nádchu a začal sa jej rezať druhý zub. Bola zas v noci hore každé dve hodiny a ja som myslela, že je všetko stratené. O dva týždne však nádcha prešla a zúbok bol prerezaný a ja som sa nestačila čudovať – od jedenástej do pol ôsmej ráno bolo ticho a ja som konečne mala naspäť neprerušený nočný spánok!

Vtedy mala maličká presne 9 mesiacov a toto bol veľký medzník v našom živote. Normálny nočný spánok spôsobil, že sa mi vrátila životná energia a optimizmus a konečne som bola schopná zaoberať sa aj niečim iným ako svojim bábätkom. Moja pamäť a sústredenosť začala zasa normálne fungovať a ja som mala silu sa začať pripravovať na skúšku z angličtiny, ktorú som potrebovala, aby som mohla o rok nastúpiť na postgraduálne štúdium. Maličká sa tiež veľmi zmenila. Zmizla temer všetká denná mrzutosť a ona bola o poznanie spokojnejšia a radostnejšia. Zahrala sa sama so svojimi hračkami a plaču bolo minimum. Samozrejme, prišli chvíle, kedy sa začala zasa budiť - či už kvôli zúbkom, nádche alebo zime, ale vždy keď problémy prešli, nástojila som na pôvodnom režime, a ak aj protestovala, nikdy to nebolo viac ako 15 minút plaču. Zriadili sme jej vlastnú izbu, aby lepšie spávala a to sa ozaj ukázalo ako veľmi účinné.

Odstraňujeme posledné nočné dojčenie

Mlieko mi stále kolísalo a tak bol kde-tu plač, že ho večer nestačilo. Dúfala som, že polnočné dojčenie odstránime bez plaču, lebo dvakrát mi ozaj stačilo. V desiatich mesiacoch mi na internetovej poradni poradili, aby som nedávala mliečne výrobky a vtedy som zistila, že moje chaotické nanucovanie mliečnych výrobkov v skutočnosti spôsobovalo to, že dcérke kolísala chuť na mliečko a s tým aj moja produkcia. Po ich odstránení začala poriadne papať a zrazu bolo mlieka habadej. Až vtedy som si uvedomila, že som si všetky tie problémy v druhom polroku narobila sama. Vtedy sa mám dokonca niekoľkokrát  stalo, že maličká sama polnočné dojčenie vypustila. Nestalo sa to však štandardom a keď sa blížili prvé nrodeniny, rozhodli sme sa s ním skoncovať. Mala som s dojčením priveľa problémov, aby som ho chcela ťahať počas druhého roku, tak som ho po roku chcela ukončiť.

Jeden večer sme sa rozhodli, že jej už o pol noci mliečko nedáme. Nechali sme ju chvíľu plakať, ale nemali sme to srdce a po 20 minútach išiel za ňou môj manžel a za pol hodinku ju ukolísal. Odvtedy už o polnoci nevstávala. Vtedy som si uvedomila, že sú možno aj iné cesty ako plač. Že dobrý nočný spánok závisí aj od správneho stravovania, dobrého dojčenia a prípadné návyky sa dajú zmeniť aj menej drastickým spôsobom. Možno to bolo aj vekom - bola už veľká a pripravená spať celú noc.

Odstavenie

Keď moja dcérka dovŕšila prvý rok, rozhodla som sa odstaviť. Nebolo ťažké obmedziť na 3 dojčenia – ráno, pred obedňajším spánkom a pred večerným spánkom. Zaspávala však stále pri dojčení a netušila som, ako sa zbavím tohoto návyku. Keď som ju začala dojčiť 3 krát denne, stratila som chuť odstavovať a tak som počkala do 15 mesiacov.

Prišla však situácia, že som potrebovala brať nejaké lieky pri ktorých sa nesmie dojčiť a ak som mala seriózny dôvod na odstavenie. Mala som z toho strach, ale bola som prekvapená ako ľahko to nakoniec išlo. Moja dcérka milovala dojčenie a odmietala akékoľvek iné mliečko ako od mamičky. Pila však džúsik z pohárika so sosáčikom. Tak som jej najprv miesto dojčenia dala džúsik a piškótku. Trochu plakala, ale objatiami a bozkami som ju utíšila. Nechala sa položiť do postielky a držala som ju za ručičku, až kým nezaspala. Keď som ju dojčila už len ráno, plakala pred spaním, ale vždy nakoniec zaspala. Asi po 3 dňoch som jej ponúkla kakavko z pohárika so sosáčikom a vypila 2,5 dcl! Začala som jej ho dávať pred spaním a odvtedy bola spokojná. Ľahko si zvykla aj na obyčajné mliečko. Takto sme zrušili aj poslednú spánkovú asociáciu a temer úplne bez plaču.

Záver

Až po ostavení som si plne uvedomila, že som sa spánkovému tréningu mohla v skutočnosti vyhnúť. Aj to, že spánkové problémy často spôsobujeme my rodičia svojím spôsobom výchovy, hoci sa snažíme dať svojmu milovanému bábätku len to najlepšie. Uvedomila som si aj to, že keby som mala tieto vedomosti, keď bola moja dcérka maličké bábätko, nemusela spánkovým tréningom vôbec prejsť. Preto je tento článok taký dlhý a podrobný, aby aj iné bábätká mohli spokojne a zdravo spinkať a aby mladé rodinky mohli byť štastné.

Moja 21-mesačná dcérka je veľmi spokojné dievčatko a zdravý spánok na nej veľmi vidieť. Je medzi nami veľmi silné puto a hlboká láska. Dnes poobede, keď som ju dávala spať, bola už veľmi unavená a začala plakať a kopať nohami. Položila som mliečko ku nej, ale aj tak ho nechcela. Nakoniec si ho sama zobrala a s chuťou vypila svoju pravidelnú dávku – 2,5 dcl. Keď dopila, krásne sa na mňa usmiala a povedala: „ami!“ Ešte hodnú chvíľu na mňa hľadela a ja som z jej pohľadu čítala: „Maminka, aké je dobré, že vieš, čo potrebujem, aj keď ja proti tomu protestujem. Veľmi ťa ľúbim, si úžasná...“ Verte tomu, nie je nad to, keď svojmu maličkému viete dať, čo potrebuje...

Spracované podľa:

• Dr Richard Ferber: Solve Your Child’s Sleep Problems. DK London, 1986
• Marc Weissbluth, M.D.: Healthy Sleep Habits, Happy Child. 3^rd edition, Ballantine Books, New York, 2003
• Elizabeth Pantley: The No-cry Sleep Solution. Contemporary Books, 2002
• Gina Ford: The Complete Sleep Guide for Contented Babies and Toddlers. Vermillion, London, 2003
• Kathleen Huggins, R.N., M.S.: The Nursing Mother’s Companion. The Harvard Common Press, Boston, 1999
• Breast development and control of milk synthesis by Peter E. Hartmann, Robyn A. Owens, David B. Cox, and Jacqueline C. Kent