Dojčenie v praxi

Mysleli ste už niekedy na tú chvíľu - dieťatko sa práve narodilo, dokázali sme to, máme to najťažšie za sebou! Ja som celý čas počas tehotenstva myslela na túto chvíľu. Veď keď zvládnem pôrod, to ostatné už nemôže byť také ťažké! Veď v nemocnici ma určite všetko naučia! Snáď budete mať lepšie šťastie na nemocničný personál ako som mala ja. Doteraz ľutujem, že som nemala naštudované všetko, čo je k dispozícii. Alebo... Aj som vlastne mala, len som nevedela, že to nestačí. Že treba hľadať ďalšie knihy, stránky, rady. Na tejto stránke sa Vám budem snažiť sprostredkovať to, čo si teraz želám, keby som to tak bola vedela v tej chvíli...

Najčastejšia rada, ktorú pravdepodobne dostanete, je: Dojčite tak často a tak dlho ako si dieťa žiada. Je to naozaj dosť pre matku, ktorá nemá s dojčením žiadnu skúsenosť? Som presvedčená, že nie. Ako teda spoznať, kedy je dieťa hladné? Vždy keď plače? Čo je normálne? Ako to celé bude prebiehať? Ako podľa takejto rady zistím, čo ma vlastne čaká?

Ak aj začnete študovať na danú tému, zistíte, že sa dočítate rozporuplné veci. Pokúsim sa priblížiť viaceré pohľady, aby ste získali objektívnejšiu predstavu o realite.

Prvé dni

Čo hovoria pediatri

(F) “Novorodeniatka je potrebné dojčiť kedykoľvek ukazujú známky hladu, ako zvýšená aktivita,  cucanie ručičky alebo hľadanie prsníka. Keď dieťa začne plakať, už je neskoro. Novorodenci by mali byť dojčení 8 až 12 krát denne, zvyčajne 10 až 15 minút na každom prsníku. Ak si dieťa nežiada dojčenie po 4 hodinách, treba ho zobudiť a nakŕmiť.“ Tak znie smernica Americkej Akadémie Pediatrov [1], ktorú nepochybne treba brať vážne.

Rôzne názory

(O) Zástancovia dojčenia na požiadanie [2] zdvôrazňujú to, že dieťa má určovať kedy dostane jesť a matka má sledovať náznaky: „Bábätko môže vykazovať známky pripravenosti na dojčenie ešte predtým, než sa zobudí. Najprv začne byť nepokojné, mrviť sa a otáčať, potom začne hladať prsník a ak má ručičku alebo niečo iné blízko úst, dokonca na tom sať. Potom sa začne ozývať, až sa nakoniec rozplače, aby dalo najavo, že už dávno malo papať. Skúsená matka dokáže spozorovať tieto náznaky dostatočne včas a priloží dieťa na prsník ešte skôr ako začne plakať.“

(O) Našťastie pre neskúsené matky, sú aj takí, čo sú ochotní vyjadriť konkrétnejší názor, ako má dojčenie v prvých dňoch vyzerať. Podľa [4] treba prvý týždeň dojčiť aspoň každé 2 hodiny cez deň a každé 4 v noci. Čas na prsníku má byť neobmedzený. Ak sa dieťa samé nepýta dostatočne často, treba ho budiť. V druhom až štvrtom týždni stačí ak cez deň papá každé 2-3 hodiny a v noci každých 4-5, minimálne 7-8 krát denne. Vačšina novorodencov však stále papá 8-12 krát. Ak po 4 týždňoch priberá aspoň 125g týždenne aspoň 2 týždne po sebe, netreba ho dalej budiť a može sa začať dojčiť na požiadanie.

(O) Zástankyňa režimu Gina Ford radí takúto stratégiu [5]:

Buďte dieťa každé 3 hodiny na dojčenie medzi 6:00 a 24:00, v noci dojčte len keď si pýta. Prvý deň mu ponúknite 5 minút na každom prsníku. Každý ďalší dojčite o niekoľko minút dlhšie. Na tretí až piaty deň, keď príde mlieko, mali by ste dojčiť 15-20 minút na každej strane. Keď príde mlieko, môžte začať dojčiť vždy len na jednej strane, pokiaľ je s tým dieťa spokojné a pýta si jesť až o tri hodiny (intervaly za rátajú vždy od začiatku do začiatku dojčenia). Ak si pýta jesť skôr, ponúkajte vždy oba prsníky. Niektoré spavé deti potrebujú aspoň 20-25 min, aby sa dostali k zadnému mlieku, preto dávajte pozor, aby ste nevymenili prsník príliš skoro.

Gina Ford tvrdí, že ak nasledujete jej rady, a začnete dojčiť krátko, ale pravidelne, vaše bradavky budú mať čas si zvyknúť na dojčenie. Časté dojčenie od začiatku pomôže predísť boľavému preplneniu prsníkov, keď príde mlieko. Pravidelné a časté budenie bábätka v denných hodinách na krátke dojčenie zabráni tomu, aby po príliš dlhej prestávke salo nekonečne dlho na prázdnych prsníkoch v snahe uspokojiť svoj hlad. Budením cez deň zabezpečíte, že ako náhle je dieťa schopné spať jeden dlhší časový úsek, stane sa to v noci. A navyše pravidelné budenie pomôže na konci prvého týždňa začať budovať režim, ktorý Vám pomôže rozonávať rôzne potreby Vášho bábätka – hlad, únavu, nudu, presýtenosť podnetmi.

Moja skúsenosť

(S) Moje bábätko malo tendenciu prespať dojčenia asi prvého jeden a pol dňa po narodení. Keďže som nepoznala žiadnu inú radu, ako že mám dojčiť tak často ako chce, vôbec ma netrápilo, že papá len 2-3 krát denne. Mala som vpadnuté bradavky a veľké ťažkosti s prisatím a skončila som dokúsaná do krvi. Preto som bola aj rada, že nechce papať častejšie. Potom však prišlo peklo. Nevedela som nič o známkach hladu, len som sa divila, čo za divné pohyby to robí. Prikladala som ho na prsník, až keď začalo plakať. Po tom jeden a pol dni nastal hysterický plač od príšerného hladu. Moje dieťatko odmietlo papať z prsníka a dostalo umelú stravu. Až keď sa dobre napapalo mliečka z fľašky, nechalo sa na piaty deň predsa len na dojčenie nahovoriť.

Môj názor

(N) Rôzne názory môžu nechať neskúsenú mamičku v neistote. V skutočnosti si však môže sama zvoliť, aký prístup si vyberie, pokiaľ zohladní niektoré dôležité fakty. V tomto prípade si myslím, že je nutné nakŕmiť novorodeniatko, keď je hladné a nenútiť ho do režimu, keď to nejde, ale zároveň si dať pozor, aby papalo dostatočne často. Na druhej strane si ale myslím, že pokiaľ sa režim budovať darí a bábätko je s ním spokojné, je to cesta, ktorou treba ísť – ľahšia pre matku a v konečnom dôsledku aj pre bábätko, keď sa jeho mamička naučí lepšie mu rozumieť.

Ak sa situácia skomplikuje ako napríklad v mojom prípade, je potrebné miesto každého dojčenia odstriekať mlieko pumpičkou.

Priebeh jedného dojčenia

(F) Mliečko sa môže spustiť ešte než bábätko začne papať, už len vďaka tomu, že mamička na dojčenie myslí. To sa stáva hlavne vtedy, keď sú prsníky plné, zvlášť v prvých tyždňoch a pri ranných dojčeniach. Niekedy zasa musí dieťa stimulovať bradavky 5-8 min, kým sa mliečko spustí, hlavne keď sú prsia prázdnejšie.

S prvým spustením mliečka dieťa dostáva hlavne predné mlieko, ktoré sa nahromadilo v zásobníkoch pod dvorcom. S každým ďalším spustením dostáva zadné mlieko, ktorého je menej, ale obsahuje viac tuku. Malé množstvá zadného mlieka, ktoré dieťa dostáva ku koncu dojčenia tvoria významnú časť kalorického príjmu dieťaťa. Ak je dieťa po dojčení nespokojné, alebo požaduje ďalšie dojčenie veľmi skoro, dôvodom nemusí byť nedostatočný objem mlieka, ktoré matka tvorí, ale skôr nedostatočný kalorický príjem vďaka tomu, že dieťa nepije dosť veľa zadného mlieka. V ideálnom prípade by malo dieťa pustiť prsník samé a tak naznačiť, že vypilo správny pomer predného a zadného mlieka. Matka by nemala dojčenie prerušovať, kým dieťa aktívne papá.

Mliečko sa spustí počas dojčenia niekoľko krát. Matka môže rozoznať, že sa spustilo podľa toho, že dieťa začne pravidelne pregĺgať. Medzi jednotlivými spusteniami dieťa môže buď sať alebo čakať, pričom pregĺga len zriedkavo alebo vôbec. Matka môže spustenie mliečka pocítiť aj sama ako miernu bolesť, napätie alebo šteklenie v prsníkoch. Vo všeobecnosti platí, že čím plnšie sú prsníky, tým silnejšie to matka cíti. Považuje sa však za úplne normálne, ak to matka necíti vôbec. Ak je spustenie mliečka veľmi bolestivé, môže to byť spôsobené privysokou tvorbou mlieka alebo zablokovanými mliečnymi kanálikmi. Ďalšími sprievodnými znakmi spustenia mliečka sú kŕče v maternici (v prvých týždňoch po pôrode), pocit smädu a ospalosti.

Dĺžka jedného dojčenia

Rôzne názory

(O) Zástancovia  dojčenia na požiadanie [2], [4] tvrdia, že čas dojčenia má byť neobmedzený a dieťa má samo určiť, kedy mu stačilo. Počas dojčenia sa postupne zvyšuje obsah tuku v mlieku a to signalizuje bábätku ukončiť dojčenie. Ak má dieťa tendenciu dojčiť sa v jednom kuse, najpravdepodobnejšie sa nedojčí efektívne a je potrebne vylepšiť pozíciu na prsníku.

(O) Gina Ford [5] však argumentuje, že niektoré veľmi “savé” bábätká su schopné sa dojčiť aj hodiny, čo matku nielen úplne citovo aj fyzicky vyčerpá, ale vedie ku boľavým bradavkám a zanedbániu správnej pozície na prsníku, čo môže viesť k popraskaným, či dokonca krvácajúcim bradavkám. Podľa jej skúseností dojčenie by malo trvať 25-35 min na jednom prsníku.

(O) Často stretnete s radou, že treba dojčiť, až kým sa nevyprázdnia prsníky, je však vedecky dokázané, že nie je možné (ani nutné) úplne prsníky vyprázdniť, keďže mlieko sa tvorí aj počas dojčenia. Posúdiť, či je prsník dostatočne vyprázdnený však môže byť problém. Jedným z kritérií je, že keď si matka jemne stlačí dvorec, nemalo by vytekať žiadne mlieko, alebo, že by aspoň nemalo striekať. Prsník by mal byť mäkký, pôsobiť prázdno a nemali by sa v ňom nachádzať žiadne hrčky.

Moja skúsenosť

(S) Moja dcérka bola jedno z tých bábätok, ktoré sa chceli dojčiť v jednom kuse. Len čo sme úšpešne začali dojčiť, na ďalší deň prišiel 12-hodinový maratón dojčenia od tretej poobede do tretej v noci, kedy sme sa rozhodli ukončiť to fľaškou. Nasledujúce dni sme sa snažili, aby nejedla častejšie ako každú hodinu a pol - dve hodiny. Bola som veľmi zmätená z toho, ako dlho ju mám nechať dojčiť sa, lebo okrem toho, že to bolo mimoriadne psychicky vyčerpávajúce a deprimujúce, moje vpadnuté bradavky pri dojčení veľmi boleli. Rady v tomto smere boli prekvapujco odlišné: na každej strane 10 min podľa knižky, 15-20 min podľa lekárky, 30-40 min podľa pôrodnej asistentky a do 1 hodiny podľa laktačnej poradkyne. Našťastie sa to zanedlho trochu zlepšilo, zvykla papať cez deň 45 minút na každej strane každé 2-2,5 hodiny a zvyšok času sme ju museli nosiť na rukách. Večer sme to ukončili flaškou a keď sa nám ju horko ťažko podarilo uložiť na spánok, spala v noci veľmi dobre, len s jedným dojčením po 4 hodinách.

Bola som vtedy presvedčená, že nemám dosť mlieka, ale dnes vidím, že skutočné príčiny mohli byť úplne iné. Priberala vtedy dvojásobným tempom a v noci, keď medzi dojčeniami ubiehali 4 hodiny, moje prsia boli úplne preplnené mliekom a pyžamo mokré od mlieka. Neskôr som zistila, že veľmi často zanedbávam pozíciu, takže keď papala často a prsníky boli prázdnejšie, asi nepapala veľmi efektívne. Zato v noci a ráno, keď bolo mliečka veľa, sa do sýtosti napila za 5 minút. Keď som si o pár mesiacov neskôr prečítala o spánku, svitlo mi, že asi často musela plakať kvôli únave, lebo cez deň vôbec nespala a my sme si to mylne vykladali ako hlad. Po desiatich mesiacoch som objavila ešte prekvapivejšiu príčinu – vykazovala všetky príznaky tichého refluxu – keď sa obsah žalúdka vracia naspäť do hltana. Reflux musel spôsobovať to, že sme mali veľké ťažkosti s prisatím – papanie takýmto detičkám spôsobuje žalúdočné ťažkosti a tak sa mu bránia. Nesprávna poloha následne spôsobovala neefektívne papanie. Pomalé papanie malých množstiev mliečka bábätkám s refluxom zasa pôsobí úľavu. Moja dcérka spávať nechcela, lebo vodorovná poloha jej spôsobovala problémy. Bolo možné ju uložiť na spánok, ale iba po hodine nosenia na pleci vo vzpriamenej polohe.

Môj názor

(N) Po tom, čo som prežila, súlasím s názormi, že netreba nechať dieťa dojčiť sa v kuse.  Ak dojčenia trvajú dlhšie ako 45 minút na jednej strane, treba hľadať príčiny. Ak je príčinou naozaj nedostatok mlieka, je lepšie dojčiť krátko a často. Keď sú prsníky temer prázdne, obsah tuku v mlieku je vysoký od začiatku. Ak je poloha nesprávna, treba hľadať pomoc. Myslím že dobrá životospáva bábätka, hlavne pravidelný spánok spolu s dostatočne častým papaním môžu pomôcť problém vyriešiť.

Z jednej strany, či z oboch?

(O) Novorodeniatka potrebujú papať trošku a často, preto často matky dostanú radu dojčiť len z jednej strany, aby bábätko vypilo dostatočné množstvo zadného mlieka. Kým pre niektoré mamičky a bábätká to výborne funguje, pre iné to nestačí. Najnovší výskum ukazuje, že rôzne ženy majú rôznu skladovaciu kapacitu prsníkov a kým ženy s veľkou kapacitou by mali kŕmiť v prvých týždňoch pri každom dojčení prevažne na jednej strane, lebo pravdepodobne majú veľa predného mlieka, ženy s malou kapacitou nielen neuspokoja bábätko obsahom jedného prsníka, ale potrebujú častejšie vyprázdňovať obidva, aby si udržali produkciu.

(O) Nech ste už akýkoľvek prípad, postup je jednoduchý: Dojičte dieťa na jednej strane, až kým ju samo nepustí (ak sa Vám zdá, že prsník je stále dosť plný alebo ho dieťa nepustí po 45 minútach, môže to indikovať problém – pozri Dĺžka jedného dojčenia). Potom ho nechajte odgrgnúť, prebaľte ho a ponúknite druhý. Takto dieťa môže samé dať najavo, či sa potrebuje dojčiť z dvoch, alebo mu stačí jeden prsník.

(O) Podľa Giny Ford [5] bábätká staršie ako 3 mesiace by vždy mali vyprázdniť obidva prsníky.

Môj názor

(N) Myslím si, že ak sú deti zo zásady dojčené len na jednej strane a nikdy im nie je ponúknutý druhý prsník, budú potrebovať jesť veľmi často – ak nie ako novorodenci, tak keď sú staršie, čo podľa mňa znemožňuje vybudovať režim a pričasté dojčenie môže brániť pravidelnému spánku.

Správna pozícia na prsníku

(O) Ak si chcete overiť, či je dieťa prisaté správne, môžete skontrolovať:

• dieťa má v ústach väčšinu dvorca
• spodná pera je vyvrátená von
• jeho bruško je otočené k vášmu bruchu a spodná ručička nezavadzia
• nie je to bolestivé
• mliečko sa spustí niekoľko krát počas dojčenia

Nesprávna pozícia môže spôsobiť

• boľavé, popraskané, dokonca krvácajúce bradavky
• neefektívne dojčenie  - dieťa sa dojčí veľmi dlho, mliečko sa nespúšťa
• dieťa vypije iba predné mlieko, lebo nefunguje dobre spúšťanie mlieka (možný príznak – zelená stolica)
• nedostatočné vypázdňovanie prsníkov môže spôsobiť pokles produkcie mlieka

Moja skúsenosť

(S) Keď mala moja dcérka niečo vyše dvoch mesiacov, prestala dobre priberať. Mala som pocit veľmi prázdnych prsníkov a ona stále chcela papať veľmi často. Povedala som si, že to chcem dokázať bez fľašky a nastimulovať dostatok mlieka. Uvedomovala som si, že večerná fľaška mohla znížiť moju produkciu. Tak som si povedala, že ju budem dojčiť tak dlho ako chce. Tri dni som ju dojčila v podstate celé poobedie aj večer v jednom kuse, ale nič sa nezmenilo. Usúdila som, že sa musí jednať jedine o nesprávnu pozíciu na prsníku.

Dojčenie vtedy už nebolo boľavé, ale uvedomila som si inú chybu. Jej spodná ručička sa pri dojčení nachádzala medzi mojim a jej bruškom, čo mi spôsobovalo ťažkosti ju držať dostatočne blízko, aby mohla byť dobre prisatá. Rýchlo ma z toho začala bolieť ruka a tak som ju väčšinu času držala nesprávne. Keď som začala túto ručičku dávať pod ňu miesto medzi nás, zrazu bolo dojčenie pohodlné a ľahké. Začala som sa sústrediť na korektnú pozíciu a prinieslo to výsledky veľmi rýchlo. Predtým mávala výbornú žltu stolicu ráno a doobeda, ale poobede len trošku zelenej - znak, že vypila iba trochu predného mlieka. Po opravení pozície sa začala objavovať pekná žltá stolica, hoci v menších množstvách ako doobeda. Zjavne, v noci a ráno, keď som mala mliečka veľa, spustilo sa aj ak poloha nebola dokonalá. Spôsobovalo to problémy hlavne poobede a večer, keď boli prsia prázdnejšie.

Nesprávna pozícia tu bola celý čas, tak prečo zrazu po dvoch mesiacoch prestala dobre priberať? Vysvetľujem si to tak, že zhruba vtedy prestala spontánna produkcia mlieka (pozriPo troch mesiacoch). Pretože prsníky neboli dobre vyprázdňované, produkcia začala klesať. K pozícii sa pridal aj reflux, ktorý spôsobil, že aj keď pozícia bola správna, moja dcérka nechcela prsník dobre vyprázdniť. To, že to po opravení pozície začalo fungovať mohlo byť aj vďaka zvýšenej stimulácii predošlé 3 dni, vtedy som ale mala nesprávne informácie, že sa to prejaví už za 24 hodín.

Používať pumpičku?

(O) Používanie pumpičky na to, aby dieťaťu mohol dať niekto iný materské mliečko vo Vašej neprítomnosti nie je zďaleka jediný spôsob jej využitia. Okrem takto získanej slobody odpútať sa od dieťaťa pumpička môže pomôcť predísť mnohým problémom.

Odsávanie prebytočného mliečka v prvých týždňoch pomáha lepšie vybudovať dobrú produkciu. V prípadoch, keď je s dojčením nejaký problém to môže byť dokonca jediný spôsob, ako neprestať produkovať dostatok mlieka, napríklad ak je novorodeniatko neefektívne pri vyprázdňovaní prsníkov.

Ďalšou výhodou odsávania v prvých týždňoch je, že mamička produkuje viac mliečka ako bábätko potrebuje. Pri rastových šprintov okolo 3 týždňov, 6 týždňov, 9 týždňov a 3 mesiacov, keď náhle stúpa jeho spotreba, mamička produkuje stále dostatok a vyhne sa nespokojnosti bábätka a veľmi častému papaniu.

Navyše, bábätká su nevyspytateľné a niekedy papajú viac, inokedy menej. Nanešťastie produkcia môže niekedy reagovať až s trojdňovým oneskorením. Pravidelné odstriekávanie môže vyrovnávať takéto vplyvy. Extrémnym prípadom je, keď sa dieťa odmietne dojčiť - povedzme cez deň, hovorí sa tomu, že štrajkuje. Pomocou pumpičky si mamička môže udržať produkciu a tak sa vyhnúť nedostatku mliečka, ktorý sa ku štrajku inak pripojí.

(O) Gina Ford [5] dokonca odporúča pravidelné denné odstriekávanie pri prvých dvoch ranných kŕmeniach, keď je po noci v prsníkoch prebytok mlieka a jedno odstriekávanie miesto posledného večerného kŕmenia okolo 23:00 a odporúča bábätku dať miesto toho fľašku odstriekaného mlieka. Takto má dieťa možnosť napapať sa koľko potrebuje, aj keď matka večer neprodukuje dostatok mlieka, aby mohlo v noci dlhšie spať. Toto pravidelné odstriekávanie tiež zabráni zrúteniu režimu počas rastových šprintov. Podľa množstva, ktoré matka večer vystrieka, môže posúdiť, ako je na tom s produkciou.

(O) Najefektívnejšie je odstriekať časť mlieka ešte pred dojčením, alebo počas dojčenia.

(O) Ak chcete odstriekávať denne, vyberte si dobrú elektrickú pumpičku. Nanešťastie platí, čím drahšia tým výkonnejšia. Ak si kúpite násadku na obe prsia naraz, môže to skrátiť čas odstriekania na polovicu. Jednou z najlepších značiek na trhu je Medela.

Moja skúsenosť

(S) V prvých týždňoch som mávala ráno veľké množstvo mliečka a maličká nikdy poriadne nevyprázdnila prsníky, väčšinou si dala len z jednej strany. Mala som pokušenie si zvyšok odstriekať, ale jednak som predtým čítala, že počas prvých 6 týždňov nie je dobré používať pumpičku, aby sa produkcia mohla ustáliť a jednak som si ho šetrila na ďalšie kŕmenie. Poobede som totiž mávala prsníky dosť prázdne a nikdy som si nebola istá, či sa maličká napapala.

Dnes však viem, že čím viac dieťa vypije, tým viac sa tvorí a keď sa ráno prsníky nevyprázdnili, produkcia sa spomalila a je možné, že vďaka tomu som večer nemala dosť. Navyše som neskôr začala mať problémy s produkciou a je pravdepodobné, že odstriekávanie by ju bolo pomohlo lepšie stabilizovať. Rovnako by bolo bývalo rozumnejšie použiť večer fľašku odstriekaného mliečka a nie umelého.

 (S) Keď mala moja dcérka asi 2 a pol mesiaca rozhodla som sa, že ukončím večerné dokrmovanie umelým mliečkom. Po vylepšení pozície na prsníku sa dojčenie cez deň veľmi zlepšilo, dcérka bola oveľa spokojnejšia, hoci produkcia mi kolísala medzi dostatkom a nedostatkom mlieka zhruba každé 3 dni. Večer však bolo stále ťažké uložiť ju na spánok, tak sme sa rozhodli, že jej budeme predsa len dávať fľašu, aby sme si boli istí, že nie je hladná. Tentokrát sme však začali používať odstriekané mliečko. Každý večer, keď išla spať, odstriekala som si ešte 2 krát, a tak som mala dosť mliečka na nasledujúci večer. Na moje veľké prekvapenie, nielenže začala výborne priberať, ale moja produkcia prestala kolísať!

Neskôr, keď som odhalila, že moja dcérka mala tichý reflux, pochopila som, že najpravdepodobnejšou príčinou kolísania mojej produkcie bolo nedostatočné vyprázdňovanie prsníkov vďaka jej neporiadnému papaniu. Večerné odstriekávanie znamenalo pravidelné vyprázdňovanie prsníkov a pomohlo produkciu stabilizovať.

Používať fľašu?

(O) Možno ste sa stretli s upozornením, že nemáte vôbec používať fľašku, lebo vyžaduje inú techniku sania ako dojčenie. Ak sa kombinuje dojčenie s kŕmením s fľaše, dieťa to môže popliesť a to môže byť začiatok konca dojčenia. Všetci odborníci sa zhodujú na tom, že toto je pravda počas prvých dní, kým si dieťa nie je isté technikou dojčenia, ohľadom neskoršieho obdobia sa však názory rôznia. Niekedy sa dopočujete, že fľašku treba zaviesť až po šiestich týždňoch, v [3],[4] a [5] však tvrdia, že ak chcete v budúcnosti používať fľašu, mali by ste s ňou bábätko zoznámiť už po dvoch týždňoch, za podmienky, že dojčenie dobre funguje.

(O) Odborníci ďalej tvrdia, že kým popletenie fľaškou v čase, keď je už dojčenie zabehnuté, je mimoriadne zriedkavé, odmietanie fľašky v neskoršom období (zvlášť okolo 3 mesiacov) je veľmi častým problémom.

(O) Gina Ford [5] radí dať fľašku odstriekaného mlieka namiesto posledného večerného dojčenia okolo 23:00. Matka si má miesto toho odstriekať mlieko. Tvrdí, že počas svojej praxe ešte nestretla bábätko, ktoré by poplietla jedna fľaška denne.

Moja skúsenosť

(S) Moja dcérka papala z fľašky skôr ako od mamičky, ale s popletením sme nemali žiadne problémy. Nepoznám ani žiadne iné bábätko, ktoré bolo popletené. Zato som poznala niekoľko, ktoré fľašku odmietali. Moja dcérka odmietla piť z fľašky, keď mala necelé 3 mesiace a až do 15 mesiacov nechcela piť iné mliečko ako odo mňa.

Zato som si však všimla , že mamičky, ktoré začali pravidelne prikrmovať už v prvých týždňoch, do 2 mesiacov dieťa úplne odstavili. Ako dôsledok prikrmovania im ešte klesla produkcia a bábätko už nemalo trpzlivosť sa dojčiť a vyžadovalo si fľašku. Zároveň som však poznala viaceré mamičky, ktoré bez problémov dojčili s jednou večernou fľaškou umelého mliečka ešte mnohé mesiace.

Môj názor

(N) Myslím si, že fľaška je výborná pomôcka, ako mamička môže získať viac slobody, udržať bábätko v režime a pomôcť mu spať dlhšie cez noc, aby si lepšie oddýchla. Som však presvedčená, že je nutné zároveň dostatočne odstriekávať mlieko a nepoužívať umelú výživu, inak produkcia klesá.

Predpokladám, že je dôležité hlavne pre veľmi malé bábätká používať novorodeneckú flašku, z ktorej tečie mliečko veľmi pomaly, aby ju nezačalo uprednostňovať pred dojčením. Zároveň je treba zaobstarať si kvalitnú elektrickú pumpičku, aby odstriekávanie nebolo príliš náročné.

Ako zvýšiť produkciu

(O) Najjednoduchší spôsob, ako zvýšiť produkciu je dojčiť častejšie. Ak sa prsníky poriadne a často vyprázdňujú, produkcia stúpa. Nie je dôležité, aby dojčenia boli dlhé, pokiaľ sú po dojčení prsníky mäkké a prázdne. La Leche League [2] uvádza, že 5 minút na každej strane každých 45 minút zvýši produkciu oveľa rýchlejšie ako 30 minút každé 2 hodiny.  Treba sa snažiť minimálne o  7 dojčení denne, ale optimum je okolo 10 ( [2] dokonca uvádza 12-14). Zvýšenie produkcie normálne trvá 2-3 dni.

Každá mamička sa v takejto situácii obáva, či dieťa dostáva dosť jesť a má pokušenie dokrmovať. Pri takto častom dojčení síce dieťa nepapá na objem veľa, ale mliečko obsahuje veľmi veľa tuku, čiže jeho kalorický príjem je oveľa lepší, ako by sa mamička nazdávala.

Je tiež  možné po dojčení dokŕmiť a odstriekávať medzi dojčeniami efektívnou pumpičkou. Tak sa aj zvýši produkcia aj dieťa napapá. Odstriekávanie však nemusí dobre fungovať, ak sú prsníky temer prázdne.

Moja skúsenosť

(S) Mala som niekoľko období, kedy moja produkcia bola veľmi nízka. Cez deň som dojčila každú hodinu – hodinu a pol, v priemere 10-15 minút na každej strane a v noci každé 2-3 hodiny. Po 3 dňoch sa produkcia upravila a mala som evidentne dostatok mlieka.

Keď mala moja dcérka 10 mesiacov, vysadila som jej mliečne výrobky, aby začala lepšie jesť mliečko, ale nechcela som zvyšovať frekvenciu dojčení, lebo v tom čase sa mi už zdal jej režim dôležitejší. Dojčila som ju 6 krát denne. Začala veľmi dobre vyprázdňovať prsníky. Produkcia sa napriek rovnakej frekvencii dojčenia začala postupne zvyšovať a trvalo týždeň, kým som produkovala dostatok. Nakoniec sa produkcia tak zvýšila, že niekedy prespala posledné večerné dojčenie o 23:00!

Ako znížiť priveľkú produkciu

(O) Mamičkám, ktoré produkujú priveľa mlieka sa odporúča dojčiť vždy len na jednej strane (ak to dieťaťu stačí a nevyžaduje dojčenie veľmi skoro). Je dôležité, aby každý prsník bol poriadne vyprázdnený aspoň pri každom druhom dojčení, aby sa predišlo upchatým mliečnym kanálikom, ktoré môžu viesť k zápalu prsníka.

Ak sa upchávajú mliečne kanáliky, lecitín v tabletkách je veľmi účinný ako prevencia. Zároveň sa treba vyvarovať nosenia tesného obečenia. V prvých týždňoch, kým sa produkcia ešte nemala šancu prirodzene upraviť, odstriekávanie prebytočného mlieka je tiež dobrá prevencia zápalu prsníka, ale odstriekavajte iba keď Vám mliečko spôsobuje nepohodu, aby ste nestimulovali ešte vyššiu produkciu.

Dojčenie na požiadanie alebo režim?

(O) Zástancovia dojčenia na požiadanie tvrdia, že treba dojčiť ako často a ako dlho dieťa chce. Dieťaťu má byť dovolené vytvoriť si vlastný režim, ktorý bude vyhovovať jeho potrebám a korešpondovať s matkinou schopnosťou produkovať mlieko.

(O) Gina Ford však argumentuje, že to tak proste nefunguje. Novorodeniatka sa potrebujú kŕmiť trošku a často a ak je veciam daný voľný priebeh, bábätká nemajú tendenciu tento spôsob životosprávy meniť. Podľa jej skúseností rodičia majú tendenciu dojčenie na požiadanie interpretovať tak, že dieťa treba nakŕmiť zakaždým keď plače a nie sú si vedomí iných potrieb, ktoré dieťa má. Takéto chaotické kŕmenie ďalej vedie k chaotickému spánku a častému nočnému vstávaniu.

Gina Ford je presvedčená, že kŕmenia aj spánok musia mať štruktúru, ktorá sa prispôsobí veku a váhovým prírastkom dieťaťa. Vypracovala na základe svojich skúseností komlepexný režim pre bábätká, ktorý zohľadňuje ich potreby meniace sa s vekom a aj niektoré ťažkosti s dojčením ako napríklad rastové šprinty. Pre mamičky, ktoré neprodukujú dostatok mlieka vypracovala plán na zvýšenie produkcie. Základom úspechu je používanie pumpičky a fľašky.

Moja skúsenosť

(S) Štvrý mesiac bol pre nás jeden z najťažších. Nespokojnosť našej dcérky veľmi narástla a išlo to ruka v ruke s nepravidelným priberaním. Cítila som, že produkujem menej mlieka ako pred tým. Počas tretieho mesiaca začala spávať 2-3 krát denne po pol hodine, ale s týmito problémami som ju znova nemohla na spánok uložiť vôbec. Bola som úplne zúfalá a vtedy som si na radu iných mamičiek kúpila knihu od Giny Ford. Keďže som mala problémy s udržaním produkcie mlieka, nedokázala som dojčiť podľa jej režimu, ale vedomosti, ktoré som z jej knižky získala o spánku všetko zmenili. Bolo ťažké ju uložiť na spánok a dosiahnuť, aby spala toľko ako píše knižka, ale dosiahla som, že spávala tri krát denne po trištvrte hodine, a znova sme mali doma spokojné dieťa, ktoré sa vedelo samo zahrať a tešiť zo života. V štyroch mesiacoch som začala zavádzať tuhú stravu a odvtedy to bolo oveľa ľahšie.

Nepodarilo sa mi však odstániť problémy s kolísaním produkcie mlieka. Snažila som sa jej preto dávať do stravy čo najviac mlieka a dojčiť ju často, aby som produkovala dostatok. V druhom polroku už s denným spávaním neboli problémy, myslím, že nepríjemnosti spojené s refluxom boli už viac menej za nami. V deviatich mesiacoch sa nám podarilo ustáliť na 6 dojčeniach denne, ale nie vždy jedla dobre, niekedy dojčenie úplne odmietla. V desiatich sme vysadili všetky mliečne výrobky a adekvátne sa zvýšila produkcia. Napriek tomu nie vždy dobre jedla. Keď mala jeden rok, postupne som znížila počet dojčení na 3 a až vtedy začala dobre vyprázdňovať prsníky. Myslím, že 6 dojčení bolo pre ňu priveľa, ale pri troch mi začala pomaličky celkovo klesať produkcia. Mala som už v pláne odstavenie, takže mi to vyhovovalo. Keby som chcela produkciu ustáliť, myslím, že by som musela nájsť rovnováhu niekde medzi, pri 4-5 dojčeniach denne.

Môj názor

(N) Rozhodnutie pre režim alebo dojčenie na požiadanie patrí k najosobnejším rozhodnutiam v starostlivosti o malé bábätko a každá mamička by si ho mala určiť podla svojich priorít a životného štýlu, akým chce prvý rok svojho dieťaťa stráviť. Dojčenie na požiadanie zaručí dostatok mliečka a v podstate vždy znamená úspešné dojčenie. Zároveň však často problémy so spánkom a veľmi často nočné kŕmenia dlhšie ako jeden rok. Najčastejšie riešenie nočného budenia je, že matka si zoberie dieťa k sebe do postele. Myslím, že vyhovuje ženám, ktoré si vážia dojčenie nad všetky ostatné aspekty výchovy bábätka a sú ochotné obetovať svoj spánok v prospech dojčenia.

Naopak režim podľa Giny Ford môže podľa mojich skúseností znamenať nedostatok mliečka pre niektoré ženy a v tomto názore ma utvrdzuje aj to, ako nástojí na používaní fľašky. Ak sa však podarí podľa neho fungovať, výhody vyvážia energiu, ktorú musí matka investovať do udržania dostatočnej tvorby mlieka. Pravidelný spánok aj kŕmenie pomáha matke rozlíšiť rôzne potreby bábätka a vzniká priestor pre duševný rozvoj, keď všetky základné potreby sú uspokojené. Myslím, že vyhovuje ženám, ktoré chcú mať výchovu svojho dieťaťa pevne v rukách a sami rozhodovať, miesto aby sa prispôsobovali. Ak ich cieľom je dojčiť kratšie ako rok a odstaviť pritom dieťa veľmi postupne, postupné ubúdanie produkcie a pribúdanie umelej výživy im môže vyhovovať.

Matky, ktoré chcú dať dieťaťu maximum čo sa týka dojčenia a pritom nezanedbať spánok a duševný rozvoj, sa musia pustiť vlastnou cestou a skombinovať vedomosti z obidvoch protichodných smerov. Znamená to možno veľa štúdia, premýšľania, pokusov a omylov, ale výsledky určite budú stáť za to.

Ako budovať režim

(N) V prvom rade treba zaviesť pravidelný spánok. Ako vzor Vám môže poslúžiť spánkový režim podľa Giny Ford, alebo osporúčania Dr Ferbera. Pravidelný spánkový režim sa nemusí nutne vylučovať s dojčením na požiadanie. Snažte sa rozoznávať potreby svojho dieťaťa a ak neubehol dostatočný čas od posledného dojčenia, hľadajte najprv iné príčiny jeho plaču, ako hlad. Samozrejme, ak nič nepomáha, neodoprela by som mu dojčenie, hlavne kým nepapá žiadnu tuhú stravu.

Ak sa darí zaviesť iba nejaké fragmenty režimu (napríklad večerné ukladanie do postele alebo ranné dojčenie) a zvyšok dňa sa stále mení, treba sa držať toho čo funguje, možno v staršom veku budú podmienky priaznivejšie.

Podľa mojich skúseností režim v druhom polroku je oveľa dôležitejší ako v prvom, lebo bábätká už mnohé veci chápu a keď sa všetko opakuje, dáva im to pocit istoty, lebo vedia, čo majú odo dňa čakať. Zároveň už jedia tuhú stravu a potrebujú stále menej mlieka, tak je len prirodzené, že dojčenie prestáva byť jednoznačne najdôležitejšie. Ak odmietajú tuhú stravu, najpravdepodobnejšie je, že pijú priveľa mlieka a je treba zredukovať frekvenciu dojčenia.

Ak sa chcete vyhnúť

Referencie:

[1] Americká akadémia pediatrov – ich vyhlásenia sa dajú považovať za vedecké fakty

[2] La Leche League – propagujú dojčenie na požiadanie, obhajujú časté dojčenie a stavajú dojčenie nad každý iný aspekt starostlivosti o bábätko. Výborný zdroj vedomostí o dojčení.

[3] Babycenter – stručné ale kompletné informácie, snažia sa o objektivitu a strednú cestu. Základný prehľad všetkých aspektov starostlivosti o bábatko

[4] kellymom – najrozsiahlejšia a najkompletnejšia stránka o dojčení, o akej viem, zameraná na dojčenie na požiadanie. Obsahuje všetko od informácii o tom, čo treba očakávať za normálnych okolností, cez odpovede na akékoľvek problémy s dojčením, až po prehľad najnovších poznatkoch o dojčení vrátane odkazov na odborné články.

[5] Gina Ford: The New Contented Little Baby Book – kniha nedostupná na internete. Uvádzam stručný prehľad. Autorka je detská sestra, ktorá sa zaoberá hlavne režimom pre bábätká, kladie hlavný dôraz na režim a spánok. Vynikajúci zdroj informácií o potrebách bábätiek, hlavne o spánku. Odporúčaný režim vačšinou dobre funguje, hoci dojčacie matky môžu mať problém udržať si dostatok mlieka a byť nútené ho modifikovať. Keď brané ako návod, nie ako fakt, nezaplatiteľné a jedinečné!