Tehotenstvo, pôrod a prvé dni

Okolo polovice tehotenstva prsníky získavajú schopnosť produkovať mlieko. Vznikajú laktocyty – bunky, ktoré mlieko produkujú. Mnohé ženy spozorujú zopár kvapiek prvého mliečka – mledziva (colostrum). Produkcii veľkého množstva mlieka zatiaľ bráni vysoká hladina hormónu progesterón, ktorý produkuje placenta.

Po pôrode placenty prudko klesá hladina tehotenských hormónov a to spôsobí hojnú produkciu mlieka, ktorá začína asi 30 – 40 hodín po pôrode. Matky to bežne spozorujú asi 2 až 3 dni po pôrode, kedy sa ich prsníky prvý krát naplnia (alebo vlastne preplnia) mliekom. Táto produkcia nezávisí od stimulácie ani vyprázdňovania prsníkov, ale vzniká vďaka hormonálnym zmenám po pôrode, hlavne vysokej hladine hormónu prolaktín.

Niekoľko dní po pôrode však začína byť vyprázdňnovanie prsníkov nutné pre udržanie produkcie. Hladina hormónu prolaktín v krvi začne klesať a množstvo produkovaného mlieka sa začína prispôsobovať potrebám dieťaťa.

Prolaktín a oxytocín

Hormón prolaktín spôsobuje rast mliečneho tkaniva počas tehotenstva a tvorba mlieka je tiež podmienená jeho prítomnosťou. Počas dojčenia sa zdvojnásobuje množstvo prolaktínu v krvi. Hladina hormónu prolaktín je vysoká počas tehotenstva a prvých dní po pôrode, potom však výrazne klesá. Nebol dokázaný priamy vplyv výšky hladiny prolaktínu v krvi na veľkosť produkcie mlieka.

Stimulácia prsníkov počas dojčenia okrem toho spôsobuje aj vylučovanie hormónu oxytocín do krvi, ktorý následne spôsobí, že mliečko začne tiecť. V skutočnosti to spôsobí stiahnutie miniatúrnych svalov v mliečnych žliazkach a vytlačenie mlieka, ktoré sa v nich nachádza. Mlieko potom steká cez mliečne kanáliky do zásobníkov pod dvorcom. Odtiaľ ho bábätko vytláča svojimi ďasnami a saje. Pri spustení mlieka žena niekedy pociťuje miernú bolesť, napätie alebo šteklenie v prsníkoch. Ďalšími sprievodnými znakmi sú pregĺganie bábätka, kŕče v maternici (v prvých týždňoch po pôrode), pocit ospalosti a smädu. Pri každom dojčení sa mlieko spustí niekoľko krát. U bábätka je to možné pozorovať ako striedanie intenzívneho a pravidelného pregĺgania s čakaním a zriedkavým pregĺganím.

Typy mlieka

Matka produkuje už počas tehotenstva malé množstvo mledziva (colostra) a mledzivo je bábätku k dispozícii hneď po pôrode. Počas prvých 24 hodín matka vyprodukuje 7-123 ml mledziva a dieťa vypije 7-14 ml počas každého dojčenia. Produkcia sa pomaly zvyšuje počas prvého jeden a pol dňa a potom nastáva drastický nárast v produkcii. Po piatich dňoch matka produkuje v priemere 500ml.

Ako sa zvyšuje produkcia, mlieko sa postupne mení na “zrelé mlieko”. Prechodné mlieko sa produkuje 7-14 dní a má stále žltkastú farbu podobnú mledzivu. Zrelé mlieko tvorí prevažnú časť produkovaného mlieka asi odo dňa 9 a má bielu až modrastú farbu.

Predné a zadné mlieko

Predné a zadné mlieko sú v skutočnosti zjednodušené pojmy, lebo prsia produkujú len jeden druh (zrelého) mlieka. Predné mlieko je vlastne “odtučnené” mlieko, kým zadné obsahuje veľké množstvo tuku. Neexistuje žiadna ostrá hranica medzi predným a zadným mliekom. Najnovšie výskumy ukazujú, že množstvo tuku v mlieku závisí od toho, ako prázdny je prsník - čím viac času uplynulo od posledného dojčenia, tým je prsník plnší a tým väčšie množstvo predného mlieka obsahuje.

Ako sa prsník napĺňa, vytvorené mlieko steká z mliečnych žliazok do zásobníkov pod dvorcom. Molekuly tuku však ostávajú “prilepené” a hromadia sa v mliečnych žliazkach. Tak vzniká odtučnené predné mlieko. Vedci navyše predpokladajú, že prítomnosť tukov v žliazkach spôsobuje, že začnú vytvárať menej tuku.

Keď sa počas dojčenia spustí prvýkrát mlieko, dieťa dostane hlavne predné mlieko, ktoré sa nahromadilo v zásobníkoch. Pri každom ďalšom spustení sa z mliečnych žliaz vytláča viac a viac tuku a tak dieťa získava zadné mlieko. Počas dojčenia objem mlieka, ktoré dieťa pije klesá, ale obsah tuku stúpa. Preto malé množstvá zadného mlieka, ktoré dieťa vypije na konci dojčenia hrajú dôležitú úlohu pri utíšení hladu a tvoria podstatnú časť kalorického príjmu, čo sa prejaví aj na váhových prírastkoch dieťaťa.

Pokiaľ sa prsník medzi dojčeniami nestihol naplniť, je malý rozdiel medzi predným a zadným mliekom a dá sa povedať, že dieťa od začiatku dostáva zadné mlieko.

Vyprázdňovanie prsníkov

Už tak skoro ako po niekoľkých prvých dňoch je vyprázdňovanie prsníkov nutné pre udržanie produkcie. Po niekoľkých prvých týždňoch produkcia začne priamo závisieť od toho, ako často a poriadne sú prsníky vyprázdňované.

Výskum ukazuje, že rýchlosť produkcie je nepriamo úmerná plnosti prsníka a mení sa počas dňa – mlieko sa tvorí najrýchlejšie tesne po dojčení a ako sa prsník napĺňa, rýchlosť tvorby klesá. Mlieko obsahuje inhibítor - proteín, ktorý signalizuje mliečnym žľazám spomaliť produkciu. Keď sa mlieko v žľaze nahromadí, nahromadí sa aj množstvo inhibítora a produkcia sa spomaľuje.

Nie je možné kompletne vyprázniť prsník. Z výskumu tiež vyplýva, že dieťa v priemere vypije asi 76% mlieka, ktoré sa nachádza v prsníku. Ak nie je prsník pravidelne vyprázdňovaný, presnejšie povedané, ak dieťa pije pravidelne menej ako 76% mlieka, celková rýchlosť produkcie sa spomalí a množstvo mlieka klesá. Naopak, ak dieťa pravidelne vyprázdňuje väčšie percento mlieka, celková produkcia stúpa.

Rýchlosť produkcie mlieka sa podľa výskumu pohybuje medzi 11 až 58 ml za hodinu pre každý prsník.

Prvé tri mesiace

Približne prvé tri mesiace sa mlieko tvorí nielen na základe dopytu zo strany bábätka, ale aj spontánne. Vačšina žien v tomto čase produkuje priveľa mlieka, čo často býva sprevádzané pocitom plnosti prsíkov a spontánnym vytekaním mlieka medzi dojčeniami. V tomto čase má žena veľmi vysokú hladinu hormónu prolaktín v krvi. Nebola však dokázaná priama spojitosť medzi množstvom prolaktínu v krvi a výškou produkcie mlieka. Vysoká hladina prolaktínu však spôsobuje v prsníkoch vytváranie receptorov na prítomnosť prolaktínu v krvi, vďaka ktorým môže hojná produkcia mlieka pokračovať aj po niekoľkých prvých mesiacoch, keď hladina prolaktínu výrazne klesá a dokonca aj v druhom roku dieťaťa, kedy sa vracia temer do predtehotenského stavu.

Čím viac prolaktínových receptorov sa v prsníkoch uloží počas prvých týždňov po pôrode, tým hojnejšou produkciou reagujú prsníky v neskoršom období. Preto je dôležité vybudovať a stabilizovať produkciu hneď na začiatku častým dojčením. Nočné dojčenia zohrávajú v tomto období doležitú rolu, pretože hladina prolaktínu v noci prirodzene stúpa. Odsávanie prebytočného mliečka v prvých týždňoch môže pomôcť lepšie vybudovať a stabilizovať produkciu, hlavne ak je s dojčením nejaký problém.

Po troch mesiacoch

Keď ubehne niekoľko prvých týždňov po pôrode (uvádza sa rozmedzie 6 týždňov až 4 mesiace), výrazne klesá hladina prolaktínu v krvi a prestáva spontánna tvorba mlieka. Mlieko sa tvorí čiste na základe dopytu dieťaťa a rýchlosť produkcie je riadená lokálne, zvlášť v každom prsníku (a pravdepodobne zvlášť v jednotlivých častiach prsníka) a je určovaná primárne tým, ako často a do akej miery dieťa vyprázdňuje prsníky.

Matka môže tieto zmeny pociťovať ako stratu pocitu plnosti prsníkov, spontánne vytekanie mlieka môže klesnúť alebo úplne prestať a spustenie mlieka pri dojčení môže byť menej evidentné. Tieto zmeny nemusia znamenať nedostatok mlieka, skôr iba prispôsobenie produkcie dopytu dieťaťa.

V tomto období je pre udržanie produkcie mimoriadne dôležité pravidelné a poriadne vyprázňovanie prsníkov. Inak produkcia klesá a matka môže prestať produkovať dostatok mlieka.

Ako funguje dojčenie

Skladovacia kapacita prsníkov

Nedávno vedci objavili, že je možné odmerať skladovaciu kapacitu prsníka – maximálne množstvo mlieka, ktoré sa do prsníka zmestí. Objavili tiež, že táto kapacita môže byť veľmi rozdielna pre jednotlivé ženy, dokonca aj pre ľavý a pravý prsník. Prsník s menšou kapacitou sa naplní oveľa rýchlejšie ako prsník s veľkou skladovacou kapacitou a preto sa produkcia mlieka spomaľuje rýchlejšie. Ženy s malou skladovacou kapacitou majú schopnosť tvoriť dostatok mlieka, musia však prsníky častejšie vyprázňovať. Ženy s veľkou skladovacou kapacitou majú možnosť dojčiť menej často.

Príkladom sú dve z účastníčok tohoto výskumu: Matka s extrémne veľkou skladovacou kapacitou (600 a 180 ml) dojčila svoje štvormesačné dieťa 4 krát denne, pričom matka s malou skladovacou kapacitou (110 a 80 ml) dojčila svoje päťmesačné dieťa 7 krát denne. Obidve pritom produkovali veľmi podobné množstvo mlieka za 24 hodín (912 a 950 ml). Priemerná skladovacia kapacita žien zúčastnených v tomto výskume bola 210 ml pre každý prsník.

Involúcia – postupné ubúdanie produkcie mlieka

Tkanivo produkujúce mlieko rastie počas tehotenstva a vtedy sa vytvorí aj veľké množstvo laktocytov – buniek produkujúcich mlieko. Keď sa stabilizuje produkcia podľa dopytu dieťaťa, telo si ponechá iba potrebné množstvo laktocytov, plus nejakú rezervu. Pri postupnom odstavovaní sa znižuje produkcia mlieka, skladovacia kapacita a aj veľkosť prsníkov. Žľazy produkujúce mlieko sa postupne zmenšujú a po úplnom odstavení sa postupne vrátia do pôvodného stavu a mliečne kanáliky začnú tvoriť vačšinu tkaniva. Zvyšný priestor sa postupne začne vypĺňať tukom.

Ženy zúčastnené v už spomenutom výskume si udržali rovnakú produkciu mlieka (v priemere 450 ml na prsník), skladovaciu kapacitu aj veľkosť prsníkov počas prvých 6 mesiacov, kedy výlučne dojčili. Po 6 mesiacoch (po zavedení tuhej stravy) sa produkcia, skladovacia kapacita aj veľkosť prsníkov zmenšili. Produkcia aj skladovacia kapacita boli v priamom vzťahu k dopytu po mlieku. Po 15 mesiacoch sa prsníky vrátili do pôvodnej veľkosti napriek produkcii 200ml na prsník.

Ak sa prsníky bolestivo preplnia, je veľmi dôležité rýchlo mlieko odstrániť. Inak sa žliazky roztiahnú a prestanú produkovať mlieko, alebo môžu dokonca aj prasknúť a vtedy kompetne stratia schopnosť mlieko produkovať. Týmto spôsobom sa ukončuje produkcia pri náhlom odstavení dieťaťa.

Referencie:

[1] Anatomy of the Breast and How the Breast Makes Milk by Marie Davis, RN, IBCLC

[2] Breast volume and milk production during extended lactation in women. Kent JC, Mitoulas L, Cox DB, Owens RA, Hartmann PE.

[3] How does milk production work? by www.kellymom.com

[4] Breast development and control of milk synthesis by Peter E. Hartmann, Robyn A. Owens, David B. Cox, and Jacqueline C. Kent

[5] Studies on Human Lactation: The Development of the Computerized Breast Measurement System by D. B. Cox, R. A. Owens and Peter E. Hartmann

[6] Regulation of Milk Synthesis in Women by Peter E. Hartmann

[7] Cue Feeding: Wisdom and Science by Lisa Marasco, BA, IBCLC and Jan Barger, MA, RN, IBCLC, from Breastfeeding Abstracts, May 1999, Volume 18, Number 4, pp. 28-29

[8] Examining the Evidence for Cue Feeding Breastfed Infants by Lisa Marasco, BA, IBCLC and Jan Barger, MA, RN, IBCLC

[9] How Mother's Milk is Made by Linda J. Smith, BSE, FACCE, IBCLC.